Strongbow

Mam potrebu pisat. Uz dlhu dobu. Myslienok milion a kusok. Ale nejak to nejde vyplavat na povrch. A zazitkov. Strasne vela. Lez nenachadzam tu spravnu formu, ako ich dostat na papier. Strongbow a Foster pomohli kusok. Aspon na tychto par pismenok. Ale aj tak-prazdnota v hlave. Nic neide tak lahko ako predtym. Je to inou krajinou? Zaprsanou, casami depresivnou? Konecne mam cas len sama pre seba. Sedim, pocuvam JEBO-strasne sa mi paci nazov kapely. Asi by som si mala u nich kupit tricko s napisom JEBO - sedelo by to.
Som nejaka kludna po poslednej sprske stresov. Je mi fajn, tak ako mi je. Hlavou mi mata L. Zase. Nerozumiem tomu. Stretnut cloveka na par hodin pred rokom a mysliet nanho cely cas. Asi ho fakt potrebujem stretnu druhykrat, zistit, ci som sa mylila, alebo mozno nemylila a bude nam spolu fajn. To ocakavanie spoznania nepoznaneho. Co som mohla o nom zistit na zaklade par mailov? Neviem, neverim internetovej poste. Potrebujem ho vidiet a prekecat s nim celu noc alebo len par minut, ktore mi povedia pravdu. Mozno ho zbadam na stanici a otocim sa smerom von, bez toho, aby ma spoznal. Velmi som sa totiz za ten rok zmenila.... Vo vsetkom.