Pomoc

Nechcem TEN pocit. Ešte nie, ešte je skoro. Ešte sa nestihli zahojiť staré rany a už sa tvoria miesta, kde sa môžu vytvoriť ďalšie. Bránim sa tomu ako ryba chytená v sieti, aj keď vie, že už jej niet pomoci, ale nestráca nádej.
Chce sa mi plakať v tej bezmocnosti. Je mi tak absolútne dobre a ja nechcem, aby tomu tak bolo. Nie som divná?
Ja len chcem byť sama, nechcem sa prepracovať z krásnych chvíľ a pocitov do výčitiek a depresií. Zas a znova...
Užívam si každú sekundu ako poslednú, ale pritom sa v duchu nútim nenávidieť ho. Snažím sa udržať myseľ čistú, ale je to čím ďalej, tým ťažšie. Zachvíľu sa utopím v mori zvanom Láska..

Asi nerozumiem jazyku mladých

Týpek s týpkyňou stáli obok mňa v električke. On jej nežne slinami na prste zotieral zaschnutú krv z ucha, usmieval sa na ňu. Ona naňho hodila tiež zamilovaný pohľad a hlasom, za ktorý by sa ani Araňa z osady nemusela hanbiť povedala: "Takú ti jednu jebnem, hnáty ti dolámem.."

Láska má tisíc podôb..

..ale tejto podobe som akosi neporozumela.

V tom

Dnes prišiel deň, ktorý príde v každom mesiaci. Som nasratá, zrazu sa mi chce plakať, zachvíľu už nie. Všetky plány hádžem za hlavu, chce sa mi len ležať, počúvať nejaký strašne precukrený lepák, alebo len The Verve. Chce sa mi tu vypísať z tej nálady, ale nejde to. Zajtra mám ísť na neznáme miesto ku neznámym ľuďom - z toho som nervózna ešte viac. Nemám také situácie rada, keď si ma každý obzerá ako opičku s červenou riťou v ZOO. Veľmi mi to "pridáva" na nálade v mojom dni "D", keď si idem vlasy vytrhať. Už tam ani nemám chuť ísť, všetko je na hovno, párminútová depresia sa strieda s výbuchmi zlosti, ktoré nemám na kom použiť.

"Čo sa deje so mnou?
Kto vlastne má, kto vlastne má, diaľkové ovládanie môjho ja"

..asi môj mesačný cyklus..

Ma podrž, čo za zviera by som bola, kebyže som ostala v tom...

Len tak

Len tak si ležať s chlapíkom zbaleným na diskotéke. Len sa objímať, cítiť ľudské teplo po skurvene dlhej dobe a stískať sa tak, že nemôžem ani dýchať. To mám rada. Momentálne nepotrebujem vzťah, chlapi ma brzdia - vo všetkom. Potrebujem len macíka na depresie, ktorého môžem raz za čas stískať.
A potom mu pribuchnúť dvere pred nosom, keď si pýta telefónne číslo...