
Nemôžem spať. Prišlo to na mňa. Po takej dlhej dobe to konečne zo mňa vyplávalo v podobe tisícok sĺz. Sopel sa mi valí z nosa.
Uvedomila som si to. Teraz. Nemôžem spať. Musím to napísať.
Že je mi ľúto všetko zlé, čo som ti spôsobila. Že v našom "nasvadbuspadnutievzťahu" to bolo vždy len: JA JA JA.
Že som len hrabala k sebe a vycucala ťa úplne. Že si to napriek všetkým tým zlým veciam so mnou vydržal. A že som ťa aj tak pustila k vode. Vtedy mi to také neprišlo. Mám pomalé vedenie. Rok po rozchode sa idem zadrhnúť plačom, aká som bola strašná krava.
Už taká nebudem. Hoci tebe to je teraz aj tak už na dve veci...