POĎ SA PLAZIŤ SO MNOU...
piatok 18. mája 2007
Už dosť
Nemôžem spať. Prišlo to na mňa. Po takej dlhej dobe to konečne zo mňa vyplávalo v podobe tisícok sĺz. Sopel sa mi valí z nosa.
Uvedomila som si to. Teraz. Nemôžem spať. Musím to napísať.
Že je mi ľúto všetko zlé, čo som ti spôsobila. Že v našom "nasvadbuspadnutievzťahu" to bolo vždy len: JA JA JA.
Že som len hrabala k sebe a vycucala ťa úplne. Že si to napriek všetkým tým zlým veciam so mnou vydržal. A že som ťa aj tak pustila k vode. Vtedy mi to také neprišlo. Mám pomalé vedenie. Rok po rozchode sa idem zadrhnúť plačom, aká som bola strašná krava.
Už taká nebudem. Hoci tebe to je teraz aj tak už na dve veci...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
10 komentárov:
... že mi je ľúto, za tvojou láskou, za bozkom v bráne, aj za prechádzkou...
chjooo
krasne otvorene a kruto pravdive
... do prdele
clovek, aby sa mal stale na pozore... pred sebou samym... a tym, ake je pre seba sameho nebezpecenstvo
jezis, presne tak som sa citila cca pred dvoma rokmi. au.
Jasper: každý človek je nebezpečný hlavne sám pre seba.Peklo,to sú ľudia.
Pecosita:teším sa, že nie som sama.Lebo som mala taký malinký pocit,že som jediná.
urcite nies si.
Ahojjky kuk sem http://www.embuck.com/blog/tvar-za-blogom/
kuk tam http://lilithsowlnest.blogspot.com/2007/06/tvr-za-blogom.html
si in?
mat tak sancu aspon 3 zivotne chyby vratit spat. dal by som za to vsetko
tak mas nahodou fasa poucenie do dalsich vztahov. Co uz ine sa stym da urobit ako poucit sa?
Zverejnenie komentára