Nechcem TEN pocit. Ešte nie, ešte je skoro. Ešte sa nestihli zahojiť staré rany a už sa tvoria miesta, kde sa môžu vytvoriť ďalšie. Bránim sa tomu ako ryba chytená v sieti, aj keď vie, že už jej niet pomoci, ale nestráca nádej.
Chce sa mi plakať v tej bezmocnosti. Je mi tak absolútne dobre a ja nechcem, aby tomu tak bolo. Nie som divná?
Ja len chcem byť sama, nechcem sa prepracovať z krásnych chvíľ a pocitov do výčitiek a depresií. Zas a znova...
Užívam si každú sekundu ako poslednú, ale pritom sa v duchu nútim nenávidieť ho. Snažím sa udržať myseľ čistú, ale je to čím ďalej, tým ťažšie. Zachvíľu sa utopím v mori zvanom Láska..
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
6 komentárov:
tento pocit poznám dokonale
Neboj sa, ved ked citis, vies ze zijes. Nenut sa do nenavisti ked si myslis ze by aj tak prisla. Co ak sa mylis? Ked ti je dobre, tak vypni myslienky a bahni sa v tom pocite:-) A co ked sa utopis? Po kazdej smrti nastava znovuzrodenie!
Just keep swimming...
Lilith: Tak to dúfam, že príde znovuzrodenie.
TEN pocit si nevybera ten spravny cas...bohuzial, alebo chvalabohu?
pecosita: asi bohuzial, tentokrat.
hm, :-(
Zverejnenie komentára