Arašidy

Dnes som bola na menší nákup v jednom nemenovanom obchodnom centre v Bratislave. Veľmi do takýchto "zariadení" nemusím, keďže tam medzi pánov Dokonalých a slečny Dokonalé v mojích ošúchaných rifliach a rozťahanom tričku trochu dosť nezapadám.
Po superrýchlom nákupe "tohopočosomprišla" som sa ešte zastavila pri Zelo-Ovo. Že arašidy v jogurte a v čokoláde. Mňááááám, mľaskla na prázdno Užoffka. Najprv som inteligentne nabrala do sáčku hrozienka v čokoláde, ktoré som po ZISTENÍ vysypala naspäť. Tak som začala preberať medzi arašidmi v jogurte - tie nááájväčšie biele gule ( rasistka ). Celá vytešená som strávila ešte HODINU v kníhkupectve a začala premýšľať. Kopec knižiek, najradšej by som brala všetky. Dobre, dobre, tak okrem " Prečo muži hneď po sexe zaspia" - keďže momentálne si môžu muži zaspávať po sexe, koľko chcú - nespia totiž so mnou. Fuj, ale som ja sebec. A ešte by som hádam oželela Danielku Oceľovú.
No a ten čo napísal nejakú knižku, teda spisovateľ, väčšinou predtým, než nejakú napíše, prečíta kvantum a ešte viac knižiek. Pre inšpiráciu. Nie?
Takže som došla k otázke. Čím sa inšpirovali spisovatelia úúúplne na začiatku, keď ešte neboli knihy a nebol ani papier, len tie blbé tabuľky, čo sa do nich oné klinom. Tie sa hádam nedali kúpiť v tabuľkokupectvách?
To teda museli byť borci, keď sa nemali kým, ani čím inšpirovať. Uáááá, tie obchodné centrá mi začínajú škodiť.
No a ku druhej dileme som došla už ani neviem ako. Že koľko ľudí pod 30 ( nie cm ) nosí ešte náramkové hodinky. Lebo všetci máme mobily. No a už si ani nepamätám, že keď som sa niekoho takého opýtala:" Koľko je hodín? " - tak zalomil ruku niekde vo výške "medzibedramiaprsiami". Stále sa buď začal hrabať vo vreckách, alebo v kabelke, alebo v igelitke a vytiahol mobil.
Budeme sa o pár rokov chodiť pozerať na náramkové hodinky do múzea ako na gramofóny?
Keď som konečne vyšla z toho obchodu pre Dokonalých, tak som začala tlačiť tie arašidy. A oni to vôbec neboli arašidy v jogurte. Teda v tých veľkých bielych guliach - tak mi treba, keď mám veľké oči. To vyzeralo a chutilo ako gulička urobená z ostriedky chleba - také oné, čo sme robili ako malí z vnútrajška chlebíka. Či len ja som bola vadná ako dieťa?
Takže vážení, arašidy v jogurte už len stredne veľké. Tie najmenšie guličky boli totižto plnené jogurtom. Jogurt v jogurte.

Potterománia

Keďže som závislá na knižkách od Rowlingovej a môj druhý najväčší sen je chodiť na Rockfordskú školu kúziel, ( Prvý najväčší sen je prevteliť sa do Rory - dcéry Lorelai -zanietenci určite vedia, o kom hovorím )a keďže som príliš lenivá,aby som si Harryho sedmičku (to znie ako Dannyho jedenástka :D ) prečítala v angličtine ( čiže mi neostáva nič iné, len čakať do Vianoc - ach jaj, tie sú ďaleko ), tak sa musím uspokojiť aspoň s takýmito zábavkami.

Na vážkach

Čo je lepšie?
1.dobrí kolegovia
2. práca, čo baví
3. či plat?
Asi všetko naraz, ale keďže moja práca spĺňa akurát tak bod 1, tak sa musím zamýšľať. Už prešli 2 mesiace a 11 dní, čo som mala byť preč. Aspoň som sa tak dušovala pred nástupom do terajšej práce, že do roka a do dňa tam po mne ani nepáchne. Niekde v polovici som sa zbadala, že sa mi nejak nechce odísť od tak dobrého kolektívu.
Kde sa každému gratuluje aj na meniny, kde sa chodí lyžovať, na chaty, na pivo po práci. Rodinná atmosféra tomu hovorím. Šéfka mi volá v nedeľu, že je v obchode a vidí Dracenu ako stvorenú pre mňa - reku, či mi nekúpi.
Bagetky s mozarellou, olive oil, bazalkou a paradajkou - na tie sa tak rýchlo nezabudne. Nie je to len o práci, mixuje sa s ňou totiž aj náš osobný život. Čo je niekedy, samozrejme, na škodu.
Práca ma bavila - prvý polrok. Až kým som nezistila, že sa už nikam neposúvam, nič sa neučím, ničím ma neobohacuje. Len samý stres a už ani týždňová dovolenka nepomáha odbúrať ho.
Plat? Pche.
Ale ten KOLEKTÍV.
Dni utekajú a ja sa musím rozhodovať veľmi rýchlo. Pri tomto tempe sa vidím v tej istej firme o 30 rokov skysnutá a zlomená, sklamaná zo seba a zo života. Nesplnené sny.

Musím sa rozhodnúť. Ja chcem byť bohatá a uznávaná a chcem sa vyvaľovať na svojej jachte v Karibiku, kedy sa mi zachce.
Tak to, aby som začala konať.

Tramtadadááááá

Prichádza odhalenie. Už nechcem písať anonymne. Chcem, aby všetci vedeli, kto som.
Inspired by fanaticgay : )

Hodina pravdy je tu.

Bigger one

Rana. Veľká. A na ňu náplasť. A na tú náplasť ďalšiu náplasť. Nech tú ranu nevidím, nech o nej neviem.
Raz sa tie náplaste neudržia a všetky sa odlepia. Pod nimi bude mokvajúca, hnisajúca ešte VäČŠIA rana.

Eufória pocitov

4 hodiny spánku, rozlúčka so starými rodičmi, cesta v horúcom horúce autom bez klímy, tesco, ciga pred tescom, horúco, horúco, slnko mi značkuje telo podľa tielka.
Veľa, veľa ľudí, mladých ľudí, krásnych ľudí. Ešte chvíľku cesta v tej saune na kolesách a rovinaaaaaaaaa a rovinaaaaa a tam v diaľke niekde budeme rozkladať stan. Smrdím, stoka so smradľavými rybami. Beriem svoj 100 kilový batoh, kráčam a kráčam a kráčam a ten bungee sa nepribližuje ani za boha. Batoh už má 200 kíl.
Stany,stany,veľa stanov. Voľnosť, unavené ramená, zvítanie. Sucho v hube, voda, preplach.
Skladanie stanu, telo do plaviek, slasť. Zlomeninka maličká, krívanie, davy ľudí, strach. Dezorientácia, eufória, známe tváre, neznáme tváre. Kofola, litre kofoly, plast, hasiči, sprcha, dredy, deti, vojaci, cigánska, langoš, palacinky, gofry.
Vône, smrady, vetrík, chládok. Hudba prelínajúca sa s inou hudbou. Obrazy, pichľavá tráva, žiadny tieň. Slalom, sprcha, slalom.
Hladné pohľady, rikše, atmosféra - tá správna, spojenie, mier, spokojnosť, porozumenie, úsmevy, smiech, rehot.
Striekacie pištole, nadržaní chlapi, nadržané ženy...
Deficit spánku, výdrž, pevná vôľa, pivo, rytmus, pokyvovanie bokmi...
Filmy, hudba, knihy, motkanie sa, francúzština, ciga, druhá ciga, smer stan.
Ciga, toi-toi, mikina, bubny, spánok. Sauna, neodmaľovaný mejkap, vietor, vítanie slnka a zase dokola.

Pohoda.

Už dosť

Nemôžem spať. Prišlo to na mňa. Po takej dlhej dobe to konečne zo mňa vyplávalo v podobe tisícok sĺz. Sopel sa mi valí z nosa.
Uvedomila som si to. Teraz. Nemôžem spať. Musím to napísať.
Že je mi ľúto všetko zlé, čo som ti spôsobila. Že v našom "nasvadbuspadnutievzťahu" to bolo vždy len: JA JA JA.
Že som len hrabala k sebe a vycucala ťa úplne. Že si to napriek všetkým tým zlým veciam so mnou vydržal. A že som ťa aj tak pustila k vode. Vtedy mi to také neprišlo. Mám pomalé vedenie. Rok po rozchode sa idem zadrhnúť plačom, aká som bola strašná krava.
Už taká nebudem. Hoci tebe to je teraz aj tak už na dve veci...

Ja sa vôbec nemám zle

Mala by som si to tu nejako zútulniť. Ale nie a nie sa prinútiť zmeniť môj dočasný otrasný "look" blogu. Neviem sa však prinútiť do ničoho. Sprchovať sa radšej pôjdem ráno pred prácou, lebo sa mi nechce. Vypraté prádlo nechám v lavóri a rozvešiam ho až ráno, lebo sa mi nechce....
Fuck, kedy konečne prejde tá "nechcesami" doba? Už ma to dosť serie, ale akosi ju neviem vyhnať. Len tak prežívam, nie som schopná čítať knihy, po televízore si môžem kresliť obrázky prstom v tom prachu. Jediné, čoho som schopná je počúvať hudbu. Poriadne depresívnu, nech sa, samozrejme, udržiavam v tej vysratej depke. Čistá masochistka.
Keď tak pozriem na vzorku svojho playlistu, čo som si ho nazvala, že Slzničky:
Nohavica, Dido, Norah Jones, Morcheeba, Nedvěd, Coldplay, R.E.M....
No grcať sa mi chce.

Asi by som si mala ísť zabehnúť 10 kolečiek okolo bytovky...
Alebo sa vypotiť na inom tele

Volume

Strašne zamyslený a sústredený pohľad niekedy môže znamenať len, že sa niekto snaží úporne znížiť volume svojho prdu.

Love hurts

A je to tu. Nabila som si hubu. A to som ani nelietala tak vysoko. Bránila som sa...
Stálo to za to? Asi nie. Lebo teraz som v podobných sračkách ako pred 2 mesiacmi. Zaplnil na chvíľu prázdne miesto v mojom živote a nechal rozjatrené ďalšie rany - ani o tom netuší.
Lebo som mu nestihla dať najavo svoje city. Chvalabohu. Teraz to neľutujem.

Asi chcem byť frigidná lesba.

Btw: proti lesbám nemám nič