Po superrýchlom nákupe "tohopočosomprišla" som sa ešte zastavila pri Zelo-Ovo. Že arašidy v jogurte a v čokoláde. Mňááááám, mľaskla na prázdno Užoffka. Najprv som inteligentne nabrala do sáčku hrozienka v čokoláde, ktoré som po ZISTENÍ vysypala naspäť. Tak som začala preberať medzi arašidmi v jogurte - tie nááájväčšie biele gule ( rasistka ). Celá vytešená som strávila ešte HODINU v kníhkupectve a začala premýšľať. Kopec knižiek, najradšej by som brala všetky. Dobre, dobre, tak okrem " Prečo muži hneď po sexe zaspia" - keďže momentálne si môžu muži zaspávať po sexe, koľko chcú - nespia totiž so mnou. Fuj, ale som ja sebec. A ešte by som hádam oželela Danielku Oceľovú.
No a ten čo napísal nejakú knižku, teda spisovateľ, väčšinou predtým, než nejakú napíše, prečíta kvantum a ešte viac knižiek. Pre inšpiráciu. Nie?
Takže som došla k otázke. Čím sa inšpirovali spisovatelia úúúplne na začiatku, keď ešte neboli knihy a nebol ani papier, len tie blbé tabuľky, čo sa do nich oné klinom. Tie sa hádam nedali kúpiť v tabuľkokupectvách?
To teda museli byť borci, keď sa nemali kým, ani čím inšpirovať. Uáááá, tie obchodné centrá mi začínajú škodiť.
No a ku druhej dileme som došla už ani neviem ako. Že koľko ľudí pod 30 ( nie cm ) nosí ešte náramkové hodinky. Lebo všetci máme mobily. No a už si ani nepamätám, že keď som sa niekoho takého opýtala:" Koľko je hodín? " - tak zalomil ruku niekde vo výške "medzibedramiaprsiami". Stále sa buď začal hrabať vo vreckách, alebo v kabelke, alebo v igelitke a vytiahol mobil.
Budeme sa o pár rokov chodiť pozerať na náramkové hodinky do múzea ako na gramofóny?
Keď som konečne vyšla z toho obchodu pre Dokonalých, tak som začala tlačiť tie arašidy. A oni to vôbec neboli arašidy v jogurte. Teda v tých veľkých bielych guliach - tak mi treba, keď mám veľké oči. To vyzeralo a chutilo ako gulička urobená z ostriedky chleba - také oné, čo sme robili ako malí z vnútrajška chlebíka. Či len ja som bola vadná ako dieťa?
Takže vážení, arašidy v jogurte už len stredne veľké. Tie najmenšie guličky boli totižto plnené jogurtom. Jogurt v jogurte.
7 komentárov:
Pokial nebol susnik v susni, tak je to ok;)
... ja mám rád kešu v čokoláde, aj keď mi je z neho vždy zle (asi to je tým, že ho zládujem príliš veľa naraz;)
... a náramkové hodinky nosím, lebo mám svoje náramkové hodinky rád a je to omnoho praktickejšie ako hľadať mobil. Nie sú na nich napísané čísla a mladším generáciám robím zle tak, že ak sa ma spýtajú koľko je hodín, ukážem im to na hodinkách a oni nevedia kam z konopí... ;)
Mako: Mozno susnik v susni by chutil lepsie. : D
Jasper: Ja kesu nemusim. Neviem, preco, tiez mi je z neho zle a to nemusim ani vela, ani naraz.
S tym ukazovanim casu na rucickovych - dobry napad. Kde je ta ruka s palcom hore z icq?
ja milujem mandle v tiramisovej čokoláde a oné, hodinky, mám aj ja, jedny na prst, ale tie mi odchádzajú a jedny na ruku a tie občas zabúdam nosiť, ale snažím sa, je to už skoro retro :o)
jeeej, aký vyšinutý post. Sa mi páči :) Dobrý je ten postreh s hodinkami, to ma nikdy nenapadlo, ale asi to bude pravda. začnem zbierať náramkové hodinky, nech mám v dôchodku čo predávať za veľké sumy :))))
Hodinky ja nosím veľmi rada, aspoň zatiaľ. Mobil je predsa len nepraktický.
Marmota: Dúfam, že nejaké to percentíčko z predaja starožitností dostanem, keďže som tvorca myšlienky o miznutí náramkových hodiniek. : P
zaslúžiš si celých 50% za tú myšlienku :) Len sa obávam, že po prečítaní tohto postu budem mať konkurenciu, keď sa na zbieranie dajú aj ostatní, biznis bude v čudu ;)
Zverejnenie komentára