Ako sa nenudiť na zastávke MHD

Dnes som si na zastávke všimla, keďže som konečne raz prišla načas a ten sprostý,hnusný spoj akurát vynechal, takže som mala celých 15 minút na čítanie všetkých oznamov v prístrešku, toto:

Zákon 377/2004
1
Zakazuje sa fajčiť
a/ v prostriedkoch pravidelnej osobnej železničnej dopravy okrem vyhradených vozňov, v prostriedkoch ostatnej vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, v čakárňach a v prístreškoch na zastávkach vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, na krytých nástupištiach a v uzavretých verejných priestoroch súvisiacich s touto dopravou určených pre cestujúcich, na otvorených nástupištiach vo vzdialenosti 4 metre od vymedzenej plochy nástupíšť,

Posledný odsek je dôležitý. To ako vo vzdialenosti 1,2,3,5,6... metrov fajčiť môžem, alebo možno aj 4,1m? Alebo len zase raz nechápem? Ja som totiž taký nechápavý typ. Kým mi dôjde z očí do mozgu, trvá to dosť dlho. No vysvetlite mi to, prosím.

Ponaučenie

Tak sme sa nečakane ocitli po práci na pivku. Ja, kolegyňa - Tepláková, kolega - Ťuťko. Btw., to nie sú ich priezviská, vysvetlenie príde neskôr.
Debatka bola fajn, klepy z práce - to ja môôôôžem,wrrrr, zážitky "co napsal sám život" a tak. Jedno pivko, druhé pivko, tretie. Keďže Užoffka už nie je trénovaná v pití alkoholu od čias internátnych a prezývka " Žena, čo vydrží viac ako chlap " už nie je aktuálna, tie 3 pivká stačili, aby som sa rozkekešila. Aj s Teplákovou. Tak sme si začali robiť srandičky z chlapov. Pochopiteľné, keď Tepláková je už dávno rozvedená a ja čerstvo slobodná. Ťuťko sa prizeral a smial, vyzeral, že ho to celkom zaujíma. Isteže, keďže je to asi jediný chlap s 30-kou skoro na krku a PANIC (all in one), ktorého poznám.
Tak sme sa udrbkávali a udrbkávali a vymýšľali, ako by mala vyzerať "garderóba" na rande, kde je celkom possible, že dôjde k "nenásilnému vniknutiu". Tepláková by zvolila tepláky, keďže idú niekde pri jazierku na deke veľmi ľahko dolu. A ja, že jednoduchšie je to hádam s voľnou sukňou "navostro". Tak sme sa posmiali, dopili a šli pekne pripravovať opicu na ďalší deň.
Keď tu zrazu sa mi v práci dostane do uší, ako ten náš Ťuťko zobral vážne našu "o ničom" debatu a poďho vytrhnuté z kontextu opisovať kolegovi. Ako chodíme na rande bez nohavičiek v sukničke.

Aké ponaučenie z toho vyplýva?
Babské rozhovory "o ničom" už len medzi babami .... alebo.... Keď už s chlapom, tak nepiť pivo. Radšej vodku... Aby sme bľabotali tak, že z toho nášho uukefekej fkaef bbbjbiwexfa nebude rozumieť ani f.

Arašidy

Dnes som bola na menší nákup v jednom nemenovanom obchodnom centre v Bratislave. Veľmi do takýchto "zariadení" nemusím, keďže tam medzi pánov Dokonalých a slečny Dokonalé v mojích ošúchaných rifliach a rozťahanom tričku trochu dosť nezapadám.
Po superrýchlom nákupe "tohopočosomprišla" som sa ešte zastavila pri Zelo-Ovo. Že arašidy v jogurte a v čokoláde. Mňááááám, mľaskla na prázdno Užoffka. Najprv som inteligentne nabrala do sáčku hrozienka v čokoláde, ktoré som po ZISTENÍ vysypala naspäť. Tak som začala preberať medzi arašidmi v jogurte - tie nááájväčšie biele gule ( rasistka ). Celá vytešená som strávila ešte HODINU v kníhkupectve a začala premýšľať. Kopec knižiek, najradšej by som brala všetky. Dobre, dobre, tak okrem " Prečo muži hneď po sexe zaspia" - keďže momentálne si môžu muži zaspávať po sexe, koľko chcú - nespia totiž so mnou. Fuj, ale som ja sebec. A ešte by som hádam oželela Danielku Oceľovú.
No a ten čo napísal nejakú knižku, teda spisovateľ, väčšinou predtým, než nejakú napíše, prečíta kvantum a ešte viac knižiek. Pre inšpiráciu. Nie?
Takže som došla k otázke. Čím sa inšpirovali spisovatelia úúúplne na začiatku, keď ešte neboli knihy a nebol ani papier, len tie blbé tabuľky, čo sa do nich oné klinom. Tie sa hádam nedali kúpiť v tabuľkokupectvách?
To teda museli byť borci, keď sa nemali kým, ani čím inšpirovať. Uáááá, tie obchodné centrá mi začínajú škodiť.
No a ku druhej dileme som došla už ani neviem ako. Že koľko ľudí pod 30 ( nie cm ) nosí ešte náramkové hodinky. Lebo všetci máme mobily. No a už si ani nepamätám, že keď som sa niekoho takého opýtala:" Koľko je hodín? " - tak zalomil ruku niekde vo výške "medzibedramiaprsiami". Stále sa buď začal hrabať vo vreckách, alebo v kabelke, alebo v igelitke a vytiahol mobil.
Budeme sa o pár rokov chodiť pozerať na náramkové hodinky do múzea ako na gramofóny?
Keď som konečne vyšla z toho obchodu pre Dokonalých, tak som začala tlačiť tie arašidy. A oni to vôbec neboli arašidy v jogurte. Teda v tých veľkých bielych guliach - tak mi treba, keď mám veľké oči. To vyzeralo a chutilo ako gulička urobená z ostriedky chleba - také oné, čo sme robili ako malí z vnútrajška chlebíka. Či len ja som bola vadná ako dieťa?
Takže vážení, arašidy v jogurte už len stredne veľké. Tie najmenšie guličky boli totižto plnené jogurtom. Jogurt v jogurte.

Potterománia

Keďže som závislá na knižkách od Rowlingovej a môj druhý najväčší sen je chodiť na Rockfordskú školu kúziel, ( Prvý najväčší sen je prevteliť sa do Rory - dcéry Lorelai -zanietenci určite vedia, o kom hovorím )a keďže som príliš lenivá,aby som si Harryho sedmičku (to znie ako Dannyho jedenástka :D ) prečítala v angličtine ( čiže mi neostáva nič iné, len čakať do Vianoc - ach jaj, tie sú ďaleko ), tak sa musím uspokojiť aspoň s takýmito zábavkami.

Na vážkach

Čo je lepšie?
1.dobrí kolegovia
2. práca, čo baví
3. či plat?
Asi všetko naraz, ale keďže moja práca spĺňa akurát tak bod 1, tak sa musím zamýšľať. Už prešli 2 mesiace a 11 dní, čo som mala byť preč. Aspoň som sa tak dušovala pred nástupom do terajšej práce, že do roka a do dňa tam po mne ani nepáchne. Niekde v polovici som sa zbadala, že sa mi nejak nechce odísť od tak dobrého kolektívu.
Kde sa každému gratuluje aj na meniny, kde sa chodí lyžovať, na chaty, na pivo po práci. Rodinná atmosféra tomu hovorím. Šéfka mi volá v nedeľu, že je v obchode a vidí Dracenu ako stvorenú pre mňa - reku, či mi nekúpi.
Bagetky s mozarellou, olive oil, bazalkou a paradajkou - na tie sa tak rýchlo nezabudne. Nie je to len o práci, mixuje sa s ňou totiž aj náš osobný život. Čo je niekedy, samozrejme, na škodu.
Práca ma bavila - prvý polrok. Až kým som nezistila, že sa už nikam neposúvam, nič sa neučím, ničím ma neobohacuje. Len samý stres a už ani týždňová dovolenka nepomáha odbúrať ho.
Plat? Pche.
Ale ten KOLEKTÍV.
Dni utekajú a ja sa musím rozhodovať veľmi rýchlo. Pri tomto tempe sa vidím v tej istej firme o 30 rokov skysnutá a zlomená, sklamaná zo seba a zo života. Nesplnené sny.

Musím sa rozhodnúť. Ja chcem byť bohatá a uznávaná a chcem sa vyvaľovať na svojej jachte v Karibiku, kedy sa mi zachce.
Tak to, aby som začala konať.

Tramtadadááááá

Prichádza odhalenie. Už nechcem písať anonymne. Chcem, aby všetci vedeli, kto som.
Inspired by fanaticgay : )

Hodina pravdy je tu.

Bigger one

Rana. Veľká. A na ňu náplasť. A na tú náplasť ďalšiu náplasť. Nech tú ranu nevidím, nech o nej neviem.
Raz sa tie náplaste neudržia a všetky sa odlepia. Pod nimi bude mokvajúca, hnisajúca ešte VäČŠIA rana.