Čo mi bude chýbať

Nikdy som nevedela vydržať na jednom mieste dlho. Stále ma to niekam poháňa. A tak aj teraz sa blíži čas môjho odchodu. Neviem, kedy budem konečne spokojná na jednom mieste. Preto ho hľadám. To miesto, odkiaľ už nikdy nebudem chcieť odísť a bude mi tam jednoducho fajn. Nebudem mať potrebu utekať..
Na každom mieste však nechávam kúsok svojho srdca a ešte zo žiadneho sa mi neodchádzalo ľahko, hoci som vedela, že nastal čas sa posunúť, vyskúšať niečo nové, spoznať nové mesto, nových ľudí.
Už teraz viem, čo mi bude chýbať. Napríklad úplné banality: kofola, bryndzové halušky, fajčenie v krčme, pivo s penou, rožky, chlebík, Rajec, voňajúca mäsiareň
Ale aj dôležitejšie veci:rodina, atmosféra v terajšej práci, kolegovia, akých je ťažké nájsť, hodinové telefonáty s kamarátkou, slovenčina, sneh, stretávky s kamošmi z blogu, hory-lesy
A ostatné: Aligátor, internet, môj prvý počítač, môj prvý televízor - btw. nekúpite?, moja prvá vééééľká posteľ, môj prvý bytík, moje prvé kvetinky

A to som nevymenovala ešte všetko, je toho tak veľa, že sa zamýšľam, či vecí, na ktoré sa teším je viac ako tých, ktoré mi budú chýbať.
Lístok kúpený, niet cesty späť a ja sa teším aj bojím na striedačku. Už aby ten deň prišiel a nebudem mať čas premýšľať nad tým, či som urobila dobre.

A predsa ho má

Na jednom feste som si našla lásku. Dvojdňovú. Takú správnu fesťákovskú. Držanie za ruky, nerozlučná dvojica tancujúca na "Na krásnom modrom Dunaji" pri stage-i, kde nie je ani noha, chodiaca spolu dokonca aj na wecko. Tancujúca v ragge stane. Pivo kupované na striedačku, hoci mi ho stále chcel platiť on - nie som žiadna fiflenka predsa. A mal dredy - nemohla som odolať. Čo už, keď som z tých "dreďákov" taká nadržaná.
Nad ránom sme sa dopotácali pivom opojení do jeho stanu. Keď už malo dôjsť k sexu, pipík mu odkväcol ako prevarený párok. Ani za boha s ním pohnúť. Proste si zmyslel, že dnes nie.
Na druhý deň som bola rada, že to skončilo tak ako skončilo. Pri romantickej nevinnej 2-dňovej láske. A tak to malo byť. Vychutnať si ruku v mojej ruke, bozky a objatia. Nikdy viac ho už nestretnúť.
A keďže sa hovorí, že muži rozmýšľajú tým, čo majú medzi nohami, potvrdilo sa. Ten malý mal rozumu za nás oboch.

Antikoncepcia

Kedysi a nebolo to až tak dávno si "pre istotu" vyholila šušku, keď sa šla von baviť. A teraz? Teraz si ju "pre istotu" neholí. Pri predstave, že by sa fakt "pošťastil" nejaký, čo mu ráno pribuchne dvere pred nosom sa radšej neoholí. Keď sa náhodou nejaký vyskytne, pomyslí si na svoj "prales" a hneď ju prejde chuť na sex. Uteká. Takzvaná antikoncepcia neoholenej šušky.

Streda

Niekedy mám pocit, že život ľudí okolo mňa a vlastne aj ten môj je len o čakaní na piatok... Ja ten môj zmením, lebo môžem a chcem a už nikdy nebudem pičovať na pondelky.

Ako sa nenudiť na zastávke MHD

Dnes som si na zastávke všimla, keďže som konečne raz prišla načas a ten sprostý,hnusný spoj akurát vynechal, takže som mala celých 15 minút na čítanie všetkých oznamov v prístrešku, toto:

Zákon 377/2004
1
Zakazuje sa fajčiť
a/ v prostriedkoch pravidelnej osobnej železničnej dopravy okrem vyhradených vozňov, v prostriedkoch ostatnej vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, v čakárňach a v prístreškoch na zastávkach vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, na krytých nástupištiach a v uzavretých verejných priestoroch súvisiacich s touto dopravou určených pre cestujúcich, na otvorených nástupištiach vo vzdialenosti 4 metre od vymedzenej plochy nástupíšť,

Posledný odsek je dôležitý. To ako vo vzdialenosti 1,2,3,5,6... metrov fajčiť môžem, alebo možno aj 4,1m? Alebo len zase raz nechápem? Ja som totiž taký nechápavý typ. Kým mi dôjde z očí do mozgu, trvá to dosť dlho. No vysvetlite mi to, prosím.

Ponaučenie

Tak sme sa nečakane ocitli po práci na pivku. Ja, kolegyňa - Tepláková, kolega - Ťuťko. Btw., to nie sú ich priezviská, vysvetlenie príde neskôr.
Debatka bola fajn, klepy z práce - to ja môôôôžem,wrrrr, zážitky "co napsal sám život" a tak. Jedno pivko, druhé pivko, tretie. Keďže Užoffka už nie je trénovaná v pití alkoholu od čias internátnych a prezývka " Žena, čo vydrží viac ako chlap " už nie je aktuálna, tie 3 pivká stačili, aby som sa rozkekešila. Aj s Teplákovou. Tak sme si začali robiť srandičky z chlapov. Pochopiteľné, keď Tepláková je už dávno rozvedená a ja čerstvo slobodná. Ťuťko sa prizeral a smial, vyzeral, že ho to celkom zaujíma. Isteže, keďže je to asi jediný chlap s 30-kou skoro na krku a PANIC (all in one), ktorého poznám.
Tak sme sa udrbkávali a udrbkávali a vymýšľali, ako by mala vyzerať "garderóba" na rande, kde je celkom possible, že dôjde k "nenásilnému vniknutiu". Tepláková by zvolila tepláky, keďže idú niekde pri jazierku na deke veľmi ľahko dolu. A ja, že jednoduchšie je to hádam s voľnou sukňou "navostro". Tak sme sa posmiali, dopili a šli pekne pripravovať opicu na ďalší deň.
Keď tu zrazu sa mi v práci dostane do uší, ako ten náš Ťuťko zobral vážne našu "o ničom" debatu a poďho vytrhnuté z kontextu opisovať kolegovi. Ako chodíme na rande bez nohavičiek v sukničke.

Aké ponaučenie z toho vyplýva?
Babské rozhovory "o ničom" už len medzi babami .... alebo.... Keď už s chlapom, tak nepiť pivo. Radšej vodku... Aby sme bľabotali tak, že z toho nášho uukefekej fkaef bbbjbiwexfa nebude rozumieť ani f.

Arašidy

Dnes som bola na menší nákup v jednom nemenovanom obchodnom centre v Bratislave. Veľmi do takýchto "zariadení" nemusím, keďže tam medzi pánov Dokonalých a slečny Dokonalé v mojích ošúchaných rifliach a rozťahanom tričku trochu dosť nezapadám.
Po superrýchlom nákupe "tohopočosomprišla" som sa ešte zastavila pri Zelo-Ovo. Že arašidy v jogurte a v čokoláde. Mňááááám, mľaskla na prázdno Užoffka. Najprv som inteligentne nabrala do sáčku hrozienka v čokoláde, ktoré som po ZISTENÍ vysypala naspäť. Tak som začala preberať medzi arašidmi v jogurte - tie nááájväčšie biele gule ( rasistka ). Celá vytešená som strávila ešte HODINU v kníhkupectve a začala premýšľať. Kopec knižiek, najradšej by som brala všetky. Dobre, dobre, tak okrem " Prečo muži hneď po sexe zaspia" - keďže momentálne si môžu muži zaspávať po sexe, koľko chcú - nespia totiž so mnou. Fuj, ale som ja sebec. A ešte by som hádam oželela Danielku Oceľovú.
No a ten čo napísal nejakú knižku, teda spisovateľ, väčšinou predtým, než nejakú napíše, prečíta kvantum a ešte viac knižiek. Pre inšpiráciu. Nie?
Takže som došla k otázke. Čím sa inšpirovali spisovatelia úúúplne na začiatku, keď ešte neboli knihy a nebol ani papier, len tie blbé tabuľky, čo sa do nich oné klinom. Tie sa hádam nedali kúpiť v tabuľkokupectvách?
To teda museli byť borci, keď sa nemali kým, ani čím inšpirovať. Uáááá, tie obchodné centrá mi začínajú škodiť.
No a ku druhej dileme som došla už ani neviem ako. Že koľko ľudí pod 30 ( nie cm ) nosí ešte náramkové hodinky. Lebo všetci máme mobily. No a už si ani nepamätám, že keď som sa niekoho takého opýtala:" Koľko je hodín? " - tak zalomil ruku niekde vo výške "medzibedramiaprsiami". Stále sa buď začal hrabať vo vreckách, alebo v kabelke, alebo v igelitke a vytiahol mobil.
Budeme sa o pár rokov chodiť pozerať na náramkové hodinky do múzea ako na gramofóny?
Keď som konečne vyšla z toho obchodu pre Dokonalých, tak som začala tlačiť tie arašidy. A oni to vôbec neboli arašidy v jogurte. Teda v tých veľkých bielych guliach - tak mi treba, keď mám veľké oči. To vyzeralo a chutilo ako gulička urobená z ostriedky chleba - také oné, čo sme robili ako malí z vnútrajška chlebíka. Či len ja som bola vadná ako dieťa?
Takže vážení, arašidy v jogurte už len stredne veľké. Tie najmenšie guličky boli totižto plnené jogurtom. Jogurt v jogurte.

Potterománia

Keďže som závislá na knižkách od Rowlingovej a môj druhý najväčší sen je chodiť na Rockfordskú školu kúziel, ( Prvý najväčší sen je prevteliť sa do Rory - dcéry Lorelai -zanietenci určite vedia, o kom hovorím )a keďže som príliš lenivá,aby som si Harryho sedmičku (to znie ako Dannyho jedenástka :D ) prečítala v angličtine ( čiže mi neostáva nič iné, len čakať do Vianoc - ach jaj, tie sú ďaleko ), tak sa musím uspokojiť aspoň s takýmito zábavkami.

Na vážkach

Čo je lepšie?
1.dobrí kolegovia
2. práca, čo baví
3. či plat?
Asi všetko naraz, ale keďže moja práca spĺňa akurát tak bod 1, tak sa musím zamýšľať. Už prešli 2 mesiace a 11 dní, čo som mala byť preč. Aspoň som sa tak dušovala pred nástupom do terajšej práce, že do roka a do dňa tam po mne ani nepáchne. Niekde v polovici som sa zbadala, že sa mi nejak nechce odísť od tak dobrého kolektívu.
Kde sa každému gratuluje aj na meniny, kde sa chodí lyžovať, na chaty, na pivo po práci. Rodinná atmosféra tomu hovorím. Šéfka mi volá v nedeľu, že je v obchode a vidí Dracenu ako stvorenú pre mňa - reku, či mi nekúpi.
Bagetky s mozarellou, olive oil, bazalkou a paradajkou - na tie sa tak rýchlo nezabudne. Nie je to len o práci, mixuje sa s ňou totiž aj náš osobný život. Čo je niekedy, samozrejme, na škodu.
Práca ma bavila - prvý polrok. Až kým som nezistila, že sa už nikam neposúvam, nič sa neučím, ničím ma neobohacuje. Len samý stres a už ani týždňová dovolenka nepomáha odbúrať ho.
Plat? Pche.
Ale ten KOLEKTÍV.
Dni utekajú a ja sa musím rozhodovať veľmi rýchlo. Pri tomto tempe sa vidím v tej istej firme o 30 rokov skysnutá a zlomená, sklamaná zo seba a zo života. Nesplnené sny.

Musím sa rozhodnúť. Ja chcem byť bohatá a uznávaná a chcem sa vyvaľovať na svojej jachte v Karibiku, kedy sa mi zachce.
Tak to, aby som začala konať.

Tramtadadááááá

Prichádza odhalenie. Už nechcem písať anonymne. Chcem, aby všetci vedeli, kto som.
Inspired by fanaticgay : )

Hodina pravdy je tu.

Bigger one

Rana. Veľká. A na ňu náplasť. A na tú náplasť ďalšiu náplasť. Nech tú ranu nevidím, nech o nej neviem.
Raz sa tie náplaste neudržia a všetky sa odlepia. Pod nimi bude mokvajúca, hnisajúca ešte VäČŠIA rana.

Eufória pocitov

4 hodiny spánku, rozlúčka so starými rodičmi, cesta v horúcom horúce autom bez klímy, tesco, ciga pred tescom, horúco, horúco, slnko mi značkuje telo podľa tielka.
Veľa, veľa ľudí, mladých ľudí, krásnych ľudí. Ešte chvíľku cesta v tej saune na kolesách a rovinaaaaaaaaa a rovinaaaaa a tam v diaľke niekde budeme rozkladať stan. Smrdím, stoka so smradľavými rybami. Beriem svoj 100 kilový batoh, kráčam a kráčam a kráčam a ten bungee sa nepribližuje ani za boha. Batoh už má 200 kíl.
Stany,stany,veľa stanov. Voľnosť, unavené ramená, zvítanie. Sucho v hube, voda, preplach.
Skladanie stanu, telo do plaviek, slasť. Zlomeninka maličká, krívanie, davy ľudí, strach. Dezorientácia, eufória, známe tváre, neznáme tváre. Kofola, litre kofoly, plast, hasiči, sprcha, dredy, deti, vojaci, cigánska, langoš, palacinky, gofry.
Vône, smrady, vetrík, chládok. Hudba prelínajúca sa s inou hudbou. Obrazy, pichľavá tráva, žiadny tieň. Slalom, sprcha, slalom.
Hladné pohľady, rikše, atmosféra - tá správna, spojenie, mier, spokojnosť, porozumenie, úsmevy, smiech, rehot.
Striekacie pištole, nadržaní chlapi, nadržané ženy...
Deficit spánku, výdrž, pevná vôľa, pivo, rytmus, pokyvovanie bokmi...
Filmy, hudba, knihy, motkanie sa, francúzština, ciga, druhá ciga, smer stan.
Ciga, toi-toi, mikina, bubny, spánok. Sauna, neodmaľovaný mejkap, vietor, vítanie slnka a zase dokola.

Pohoda.

Už dosť

Nemôžem spať. Prišlo to na mňa. Po takej dlhej dobe to konečne zo mňa vyplávalo v podobe tisícok sĺz. Sopel sa mi valí z nosa.
Uvedomila som si to. Teraz. Nemôžem spať. Musím to napísať.
Že je mi ľúto všetko zlé, čo som ti spôsobila. Že v našom "nasvadbuspadnutievzťahu" to bolo vždy len: JA JA JA.
Že som len hrabala k sebe a vycucala ťa úplne. Že si to napriek všetkým tým zlým veciam so mnou vydržal. A že som ťa aj tak pustila k vode. Vtedy mi to také neprišlo. Mám pomalé vedenie. Rok po rozchode sa idem zadrhnúť plačom, aká som bola strašná krava.
Už taká nebudem. Hoci tebe to je teraz aj tak už na dve veci...

Ja sa vôbec nemám zle

Mala by som si to tu nejako zútulniť. Ale nie a nie sa prinútiť zmeniť môj dočasný otrasný "look" blogu. Neviem sa však prinútiť do ničoho. Sprchovať sa radšej pôjdem ráno pred prácou, lebo sa mi nechce. Vypraté prádlo nechám v lavóri a rozvešiam ho až ráno, lebo sa mi nechce....
Fuck, kedy konečne prejde tá "nechcesami" doba? Už ma to dosť serie, ale akosi ju neviem vyhnať. Len tak prežívam, nie som schopná čítať knihy, po televízore si môžem kresliť obrázky prstom v tom prachu. Jediné, čoho som schopná je počúvať hudbu. Poriadne depresívnu, nech sa, samozrejme, udržiavam v tej vysratej depke. Čistá masochistka.
Keď tak pozriem na vzorku svojho playlistu, čo som si ho nazvala, že Slzničky:
Nohavica, Dido, Norah Jones, Morcheeba, Nedvěd, Coldplay, R.E.M....
No grcať sa mi chce.

Asi by som si mala ísť zabehnúť 10 kolečiek okolo bytovky...
Alebo sa vypotiť na inom tele

Volume

Strašne zamyslený a sústredený pohľad niekedy môže znamenať len, že sa niekto snaží úporne znížiť volume svojho prdu.

Love hurts

A je to tu. Nabila som si hubu. A to som ani nelietala tak vysoko. Bránila som sa...
Stálo to za to? Asi nie. Lebo teraz som v podobných sračkách ako pred 2 mesiacmi. Zaplnil na chvíľu prázdne miesto v mojom živote a nechal rozjatrené ďalšie rany - ani o tom netuší.
Lebo som mu nestihla dať najavo svoje city. Chvalabohu. Teraz to neľutujem.

Asi chcem byť frigidná lesba.

Btw: proti lesbám nemám nič

Pomoc

Nechcem TEN pocit. Ešte nie, ešte je skoro. Ešte sa nestihli zahojiť staré rany a už sa tvoria miesta, kde sa môžu vytvoriť ďalšie. Bránim sa tomu ako ryba chytená v sieti, aj keď vie, že už jej niet pomoci, ale nestráca nádej.
Chce sa mi plakať v tej bezmocnosti. Je mi tak absolútne dobre a ja nechcem, aby tomu tak bolo. Nie som divná?
Ja len chcem byť sama, nechcem sa prepracovať z krásnych chvíľ a pocitov do výčitiek a depresií. Zas a znova...
Užívam si každú sekundu ako poslednú, ale pritom sa v duchu nútim nenávidieť ho. Snažím sa udržať myseľ čistú, ale je to čím ďalej, tým ťažšie. Zachvíľu sa utopím v mori zvanom Láska..

Asi nerozumiem jazyku mladých

Týpek s týpkyňou stáli obok mňa v električke. On jej nežne slinami na prste zotieral zaschnutú krv z ucha, usmieval sa na ňu. Ona naňho hodila tiež zamilovaný pohľad a hlasom, za ktorý by sa ani Araňa z osady nemusela hanbiť povedala: "Takú ti jednu jebnem, hnáty ti dolámem.."

Láska má tisíc podôb..

..ale tejto podobe som akosi neporozumela.

V tom

Dnes prišiel deň, ktorý príde v každom mesiaci. Som nasratá, zrazu sa mi chce plakať, zachvíľu už nie. Všetky plány hádžem za hlavu, chce sa mi len ležať, počúvať nejaký strašne precukrený lepák, alebo len The Verve. Chce sa mi tu vypísať z tej nálady, ale nejde to. Zajtra mám ísť na neznáme miesto ku neznámym ľuďom - z toho som nervózna ešte viac. Nemám také situácie rada, keď si ma každý obzerá ako opičku s červenou riťou v ZOO. Veľmi mi to "pridáva" na nálade v mojom dni "D", keď si idem vlasy vytrhať. Už tam ani nemám chuť ísť, všetko je na hovno, párminútová depresia sa strieda s výbuchmi zlosti, ktoré nemám na kom použiť.

"Čo sa deje so mnou?
Kto vlastne má, kto vlastne má, diaľkové ovládanie môjho ja"

..asi môj mesačný cyklus..

Ma podrž, čo za zviera by som bola, kebyže som ostala v tom...

Len tak

Len tak si ležať s chlapíkom zbaleným na diskotéke. Len sa objímať, cítiť ľudské teplo po skurvene dlhej dobe a stískať sa tak, že nemôžem ani dýchať. To mám rada. Momentálne nepotrebujem vzťah, chlapi ma brzdia - vo všetkom. Potrebujem len macíka na depresie, ktorého môžem raz za čas stískať.
A potom mu pribuchnúť dvere pred nosom, keď si pýta telefónne číslo...